Patrik "Rytmus" Vrbovský - V rape môžeš všetko (2008)

13. april 2011 at 14:29 | Darela a spol |  Rytmus
Jak se obyčejný kluk z Piešťan stane hiphoperem?
Ak máš sluch a máš rád hudbu, tak môžeš bývať hocikde a nájdeš si to.

Jakou hudbu jsi poslouchal, když jsi byl malý?
Najprv som počúval všetko, čo išlo z telky, a čo som si nahral na kazeťák. Potom, keď som mal asi 13 rokov, začal som si budovať svoj hudobný názor. Hneď po páde komunizmu v roku 1989 prišlo MTV a tam som videl prvé klipy z Ameriky.

To byl tvůj kontakt s hiphopem?
Keď som prvýkrát videl černochov z Ameriky, ktorí rapovali a tancovali, bolo to pre mňa niečo nové. Bolo to dobré, sebavedomé a to ma oslovilo. Americká kultúra a rap. Veľké mestá, ulice, černosi... To bolo asi až to druhé. Hlavne tam bola silná rytmika a dalo sa na to dobre tancovať. Oslovila ma celá tá kultúra. Páčil sa mi breakdance, beatbox, grafity,... Bolo to také rebelantské, nekomunistické a pre pubertiaka hrozne príťažlivé.


Kteří byli první hiphopeři, které jsi zaregistroval?
NWA, Public Enemy, Ice-T, EPMD,... ich klipy boli v tom čase na MTV neustále.

Poslouchal jsi americký rap, ale textům jsi zřejmě nerozuměl. Co tě na tom tedy zaujalo?
Ja som dlho nerozumel nič, len nadávky. Študoval som to z inej stránky. Študoval som flow, ukladanie rýmov, všímal som si hlas, rytmus, hudbu a prejav.

Ze začátku jsi dělal breakdance...
Robil som takmer všetky hiphopové elementy. Rap som začal poriadne počúvať začiatkom deväťdesiatych rokov a popritom som aj breakoval - vtedy to bolo veľmi populárne. Dokonca som sa tomu venoval dlhý čas aj profesionálne.

To jsi se uměl i točit na hlavě?
Točil som sa na hlave, hádzal som sa o zem... Postupne ma to prestalo baviť. Naučil si sa jeden trik, ktorý ti trval polroka a potom čo ďalej. Rap vtedy naberal obrátky a začalo vznikať viacej skupín.

Kdo dělal koncem osmdesátých let hiphop na Slovensku?
To neviem. Ale viem, že niekedy v roku 1991 či 1992 nás mohlo byť v celej republike asi desať a boli sme jako rodina.

Jak jste se našli?
Keď mal niekto tričko Public Enemy alebo šiltovku z Ameriky s kovovou obrubou, tak sme sa dali do reči. "Počúvaš hiphop? A čo počúvaš? Vymeníme nejaké kazety?" A tak to išlo ďalej...

Pamatuješ si na první hiphopovou akci na Slovensku?
Prvou oficiálnou akciou bol Zvuk ulice v DK Lúky v Petržalke niekedy v roku 1995.

Patříš k první generaci slovenského rapu. Zkus pár slovy shrnout jeho historii.
Na Zvuku Ulice sa nakoplo veľa skupín, ktoré začali rapovať po slovensky. Potom zamiešali karty Trosky - prvý oficiálny slovenský album vo veľkom vydavatelstve. Nebol to boom aj keď chceli byť komerčnejší. Zvuk Ulice potom začal pomaly upadať, lebo niektorí raperi začali počúvať techno, iní fetovať a niektorí sa na to vykašľali. Ďalší sa ukázali, že rap bol pre nich iba pubertálna záležitosť, dospeli a už to pre nich nebolo zaujímavé. Nastal menší útlm, a potom prišli Názov Stavby, ktorí to tu tiež dosť posunuli, ale keďže to boli ešte mladí chalani, nepodarilo sa im osloviť širšiu masu nerapových fanúšikov. No a potom prišiel Kontrafakt a spustili vlnu, aká nastala aj vo všetkých okolitých štátoch. Rap konečne prekročil hranice undergroundu a dostal sa do mainstreamu. Ja som po celý tento čas rapoval a naberal skúsenosti.

Kdy vznikl Kontrafakt?
V roku 2001. Dovtedy som vystupoval jako Patrik Metamorfolord alebo Rytmus. Hľadal som sa a robil som si svoju históriu.

Co znamená, že jsi si "dělal historii"?
Keď sa pozrieš na nejakého rapera, ktorý je 15 rokov na scéne, tak ti môže povedať "Pozri sa dozadu na tých 15 rokov, čo som všetko spravil."

Historie je u rapera zřejmě důležitá...
Určite. Čím bohatšia história, tým má väčšie uznanie a rešpekt. Môže si vydobiť pomenovanie Kráľ rapu alebo niečo podobné. Musíš zberať "diplomy", čo znamená nespočetne veľa skladieb a koncertov, hity, klipy, predané albumy, úspešnosť a množstvo ďalších vecí.

Kontrafakt se rychle stal hodně známým.
No, v roku 2001 sme boli ťažký underground, nebol to žiadny mainstream ani nič podobné. V začiatkoch sme dokonca chodili vystupovať zadarmo. Bola to iba záležitosť komunity. Keď nad tým rozmýšľam, tak Kontrafakt mal veľmi peknú cestu. Dali sme a dokopy ako chalani, ktorí už mali skúsenosti. V tom čase sme mali najlepšieho dídžeja na Slovensku Aneša, Ego bol veľký talent a ja som mal tiež svoje skúsenosti. Robili sme si meno hlavne koncertmi a výnimočnou show, ktorá bola založená na beatboxe, dídžeingu a kvalitnom rape. Ľudia nás mapovali skôr než sme vydali nejaké skladby. Potom sme spravili singel, ktorý mal úspech, klip, ktorý mal úspech, ozvali sa všetky možné vydavateľstvá, my sme si vybrali to úplne najlepšie, vydali sme album, a získali sme zlatú platňu. Potom sme odišli od veľkého vydavateľstva a založili sme si vlastné. Tam som vydal svoj sólový album Bengoro, ktorý je doteraz najpredávanejší, a teraz vyšiel Kontrafakt, ktorý je taktiež najpredávanejší.

To je filmový příběh...
Ukážková cesta rapera: Najprv tvrdo makať, potom zbierať ovocie. Keď niekto vyjde z undergroundu do mainstreamu, často sa niečo stráca - autentickosť, sila... V našom prípade to tak nie je. Robíme si to stále podľa seba, či už sme zakázaní alebo neviem akí. Keby nám niekto povedal v rádiu, aby sme to skúsili zmäkčiť a že nás potom budú hrávať, tak ja mu poviem, že to nepotrebujem. Doteraz nás nehrajú žiadne rádiá, stále hrám v tých istých kluboch, kde vystupuje underground. Len predávam platne a mám svoje vydavateľstvo. Nemôžem za to, že mám toľko fanúšikov a že si ma ľudia kupujú. Nemôžem im to predsa zakázať...

Když člověk poslouchá tvou muziku a jen trošku sleduje bulvár, má pocit, že musíš být hodně tvrdý, agresivní typ. Když tě člověk pozná, zjistí, že jsi inteligentní, vnímavý a mírný mladý muž. To je téměř schizofrenie. Je Patrik, se kterým si vždycky rád popovídám, ten tvrdý hiphoper Rytmus? Nejste dva?
To je rozdiel medzi človekom a dielom. Do diela dáš emóciu, ktorú v sebe máš. Teraz sedím, pijem minerálku a moje emócie sú pokojné.

Proč jsou hiphopeři tak naštvaní?
Možno preto, že nemajú pekný život, nemajú peniaze, perspektívu a cítia v sebe hnev. Celý život sa nám hudobná scéna snaží ukázať, aké je všetko krásne a ja som to zobral z druhej strany. Ja chcem hovoriť iba o veciach, čo sa okolo nás dejú. Určite tu žijú ľudia, ktorí nesúhlasia s tým, čo sa píše v novinách a čo nám vykresľujú médiá. Mal by si si vypočuť, čo sa preberá v domácnostiach na sídlisku. Nie všetci sú pokojný intelektuáli s knihou v ruke. Slováci sú prchký, nahnevaný národ a v istom čase som si povedal, že buem hovoriť za nich. Ale v súčasnosti už taký hnev necítim. Cítim len mierny hnev na ľudí, ktorý si ma berú do smradľiavých úst, ktorí ohovárajú a závidia... Takých třeba uzemniť. Dá sa povedať, že z mojej strany je to taká ventilácia, takže nemusím chodiť k psychológovy. (Smiech)

Proč je v hiphopu tolik tvrdých nadávek?
Používam nadávky, keď som medzi mojimi ľuďmi, používame slang, a tak sa bavíme a nerozmýšľame nad tým, či sú to nadávky, aj keď tí chalani študujú právo, medicínu a neviem ešte čo. Sú to iba slová. Ľudia, prosím vás, nesúďte ma za nadávky, nie je to až taký veľký zločin. Zavrite ma, ak som jediný.

Hněv a nadávky v hiphopu jsou často osobní, přičemž adresát je nejmenovaný...
Pozor, málokto si dovolí označiť menom. To som si zatiaľ dovolil iba ja, teda Kontrafakt a Miky Mora tuším. Keď sa raperi "dissujú", teda keď si navzájom nadávajú, používajú iba narážky, podľa ktorých sa môžeš dovtípiť, o koho ide.

Někdo napsal negativní recenzi na tvůj album a hned jsi mu v písničce jmenovitě vynadal.
Jasné.

To tak má být?
Áno. Keď vidím, že to niekto nemá naštudované a dáva tam základné věci, z ktorých vidíš, že je úplne mimo, tak aj ja mám predsa šancu povedať si svoj názor a aj ho poviem. To je rap. V rape môžeš všetko. Môžeš rapovať o Bohu, o sexe, o politike, rapom môžeš bojovať a najväčší úspech má ten, kto je prirodzený a neskáče z trendu do trendu. Napríklad Vec mi vždy pripadal ako večný hipisák, pozitívny typ a dneska hreší, snaží sa byť tvrdý, štýlový a tomu ja neverím. Mal by ostať taký aký bol, starý dobrý Vecko.

Jak vznikají tvé skladby?
Zavolám nejakému dobrému producentovi, teda človeku, ktorý robí hudbu a spýtam sa ho, či pre mňa niečo má. On povie, že má, ja prídem a vypočujem si to. Ak máš - tak jako ja - talent na to, že počuješ hudbu a hneď vidíš, že to je hit, tak mu povieš čo chceš. Podľa toho, čo z tej hudby cítim, urobím tému a potom doma napíšem text.

Píšeš texty rychle, nebo nad nimi dlouho přemýšlíš?
Niekedy napíšem text naraz a inokedy nad tým pomaličky premýšľam, rozmýšľam nad technikou, nad rýmami a trvá mi to nejaké tri dni.

Ještě děláš i freestyle (teda textové improvizace přímo na pódiu)?
Už nie. Dosiahol som v tom, čo sa dalo, a už ma to prestalo baviť. Ja som taký človek: keď dosiahnem najvyšší možný úspech, mám chuť začať robiť niečo iné. Možno, že to tak bude aj s rapom.

Posloucháš i jinou muziku než rap?
Hudba je pre mňa vykúpenie z reality. Keď počujem hudbu, som šťastný. Počúvam veľa džezu, funky, R&B, mám rád starú muziku, soul. Teda hlavne černošskú muziku.

Čím tě černá muzika oslovuje?
Možno rytmikou, alebo inými emóciami, než do hudby dávajú belosi. Ťažko sa to dá vysvetliť. Keď si vypočuješ nejaký aurópsky metal a hneď na to Arethu Franklin, tak hneď cítiš ten rozdiel. Hiphop je aj životný štýl. Legendárne sú zlaté reťaze raperov.... Ja to takto poviem: je všeobecne známe, že keď si černoch alebo Cigán alebo sociálne slabší zarobí prvé peniaze, hneď chce svojmu okoliu dokázať, jako sa mu darí. To znamená, že si kúpi niečo, čo je vidieť. Ja viem, že je to plytké, ale je to tak.

I u tebe to tak bylo?
Jasné. Mne sa vysmievali, že som Cigán a vždy som túžil po tom, aby som sa cítil ako pán, ako frajer. Reťaz musela byť hneď prvá (smiech). Bieli raperi nie sú takí. To len Cigáni a černosi. Tak trochu si liečime svoje komplexy. Retiazkou, autom alebo niečim drahým, čo pre plytkých ľudí znamená úspech.

Sleduješ politiku?
Ani nie. Pozriem si správy, viem o zásadných veciach, ale viem, že to nedokážem ovplyvniť. Chcel by som, aby bola silná koruna, aby som mal bezvízový styk a nemusel v zahraničí dostávať otázky typu: "Máte tam u vás na Slovensku mikrovlnku?"

Jak vypadá tvůj běžný den?
Vstávam okolo druhej, mám stretnutia s ľuďmi, pripravujeme projekty, koncerty. Potom idem boxovať - nerobím to preto, aby som sa bil, ale kvôli kondičke. Potom idem s frajerkou do kina a večer pôjdem k nej. Pozrieme si zase nejaký film, budeme spolu robiť veci, ktoré robia všetci a ráno okolo štvrtej zaspím a okolo druhej sa zase zobudím.

Celkem příjemné...
Áno. Tak je to v pracovných dňoch. Cez víkendy cestujem a koncertujem.

Odkdy jsi abstinent?
Odjakživa.

Proč?
Pretože mi to nechutí. Ja robím veci, ktoré mi chutia.

Ty jsi nikdy nebyl opilý?
Nikdy.

To by člověk od tvrdého rapera nečekal...
Tvrdá alebo mäkký, ale hlavne pravdivý.

Co byl největší úspěch, který jsi v životě doposud dosáhl?
Niekomu sa to môže zdať smiešne, ale pre mňa je najväčší úspech to, že ako človek z normálnej robotníckej rodiny sa mám momentálne celkom dobre a dokázal som sa o seba postarať. A že som spravil v slovenskej hudbe niečo, na čo sa bude spomínať. Moje meno je v slovenskej hiphopovej histórii. Robím to, čo ma baví. A ešte jedna vec: som hrdý na to, že som nikdy nepil, nedrogoval a nefajčil. To je pre mňa úspech.

Na odevzdávání Aurel jsi hodil o zem diplom. Proč?
Sľúbil som chalanom, že ak dostanem Aurela, tak ho rovno v priamom prenose rozbijem. Chcel som zabaviť kamarátov, ktorí to doma pozerali. No a tiež som vyjadril svoj postoj k tejto súťaži. Aurel pre mňa nič neznamená. Aurel je pre Haščákovú a podobne individuá. V jednom texte hovorím, že môžem j**ať celý Aurel a ja si stojím za tým, čo hovorím.

V čem se liší dobrý hiphop od zlého?
Rozoznáš to podľa toho, kto má aký "flow", teda plávanie slov v rytme. Začiatočník slová a rými seká, skúsený raper v tom pláva. Dobrý raper sa musí vedieť trafiť do rytmu a nesmie mať začiatočnícke "detské" rýmy. Pod slovami musí byť profesionálna, dobrá hudba. Musí tam byť charizma, raper musí byť osobnosť, mal by mať charizmatický hlas a svoj vlastný slang. A všetko to ide s rokmi a so skúsenosťou. Najúspešnejší raperi vo svete začínajú ako pätnásťroční a najlepší sú až po tridsiatke. Najlepšie je, keď interpret poskytne zaujímavý životný príbeh, s ktorým sa ľudia stotožnia.

Jaký příběh jsi poskytnul ty?
Som Cigán zo sídliska, ktorý nemal peniaze, chodil na bicykly do roboty, a teraz má to, po čom túžil.

V čem jsi se od začátku tohoto příběhu změnil?
Zmenil som sa dosť. Už mám 31 rokov a keď človek trochu zlepší svoju finančnú situáciu, tak sa mu zmení pohľad na veci. Už sa nemusím za každú cenu ukazovať. Človek vždy niečo niekomu dokazuje. Keď už všetkých presvedčil, už to dokazovať nemusí. Určite som mal nejaké komplexy, hoci som nežil v nejakej biede, ale moji rodičia nemali nikdy auto a žili sme v skromnosti. To sa dosť odrážalo v mojom živote lebo som sa cítil nerešpektovaný a chudobný. Asi som túžil ukázať, že si dokážem zarobiť a vytvoriť aké také postavenie. Ale to už je za mnou. Môj život je teraz iný a bude určite iný. Človek rokmi naberá sebavedomie, skúsenosti, rozhľad, má deti a prispôsobuje sa novým situáciám...

Na ruce máš vytetovaného Krista, podobný motiv máš i na tričku... Proč?
Lebo sa mi páči to, čo Kristus robil a je pre mňa najväčší kráľ. Meno Kristus alebo jeho obrázok vo mne vyvoláva pokoj.

Čím si Kristus získal tvůj respekt?
Možno to vyznie ako klišé, ale čítal som Bibliu, kde som sa dozvedel ako žil, čo robil, ako za nás zomrel. Videl som film a to ma fascinovalo. Viem, že bol a musel to byť veľký čávo.

Rytmus ve zkratce: Rytmus se ve skutečnosti jmenuje Patrik Vrbovský a pochází z Piešťan. Ze začátku dělal hlavně breakdance, později čím dál víc a stále lépe rap. V roce 2001 založil skupinu Kontrafakt, se kterou vydal dvě alba. V roce 2006 vydal sólový album Bengoro. Albumy vydává ve vlastním vydavatelství TvojTatko Records.
Článek napsal/a: Juraj Kušnierik
Rozhovor upravil/a: Darela
Dodatek: Že nepije jsem věděla, ale že nebyl v životě opilý mě hodně překvapilo. Má můj respekt, obdiv. Tohle je prostě čávo, King … Nikdy ho nepřestanu brát jako skvělého umělce a těším se na jeho další počiny!!!
 

4 people judged this article.

Comments

1 fleurette fleurette | Web | 13. april 2011 at 14:35 | React

:/

2 Tinka♥ Tinka♥ | Web | 13. april 2011 at 18:22 | React

Zajímavé. Nevěděla jsem, a dost mě to překvapilo, že nebyl opilý. A určitě ho obdivuju alespon za to, co dokázal. Taky měl celkem těžký začátky ;-)

3 rytmus rytmus | 6. may 2011 at 12:21 | React

rytmus je kral... 8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)  8-)

4 Darela Darela | Web | 6. may 2011 at 17:32 | React

[3]: Náš Kráľ, náš Pán!

5 Rhz Rhz | 16. may 2011 at 20:09 | React

V jednom texte hovorím, že môžem j**ať celý Aurel a "ja si stojím za tým, čo hovorím." ... vypočujte si jeho staré texty a zistíte, že to je lož - napr. Špinavý HR produkt - Pre všetkých skutočných (1) (dáva tam, že: "pre všetkých skutočných, ktorí ničia komerčných"), z toho vyplýva, že si sere do huby a to je len jeden príklad ... ešte z toho tracku: "rešpektujem(e) všetkých ľudí, ktorí prezentujú pravdivý hip-hop" - pre tých, čo nepoznajú rapovú scénu, ale "poznajú" iba tohto človeka, tak toto čo dnes produkuje už nie je pravdivý rap, ale neindetifikovateľný štýl, ktorí počúvajú už iba deti, ktoré podliehajú trendom

NS cesta cez láme väz - skutočný pravdivý rap aj v súčasnosti, ktorí prezentujú praví raperi ako DNA a Čistychov

6 jan jan | Email | 31. december 2011 at 21:18 | React

ahoj rytmus chcem sa spit kolko stala ta tvoja retaz zlata 8-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement