Zajímavý článek (to vychytal, ale aj dojebal)

15. april 2011 at 11:12 | Darela a spol |  Rytmus
Dodatek: Kdyby jste něčemu nerozuměli, stačí se zeptat ;-) Článek je totiž moc dlouhý na to, abych ho převedla do češtiny xD

Začalo sa to nevinnou recenziou na album E.R.A., ktorú som uverejnil v týždenníku LIVE! Trojici raperov som vyčítal zbytočné chrlenie nadávok, pozérstvo, nezmyselnosť textov. Reakcia na seba nedala dlho čakať: Rytmus, líder trojice, mi odkázal, že mi pri najbližšej príležitosti naloží. Hoci som ho odvtedy stretol niekoľko krát, hubu mi zatiaľ nerozbil. Vždy sa iba vyhrážal, dával silné reči, vulgárne mi nadával. Nič viac. Pozér.
Po zverejnení pomerne ostrej recenzie som sa dozvedel, že členovia kapely Kontrafakt boli pevne rozhodnutí mi môj názor na ich hudbu vysvetliť ručne - stručne. Ešte nikdy ma nikto za článok nezbil, tak som dúfal, že kvôli jednej recenzii mi nič nehrozí. Opak bol pravdou. Na jeseň roku 2004 v bratislavskom Istropolise odovzdávala televízia Music box zvláštne hudobné ceny. Keďže som mal v to popoludnie voľno, usadil som sa v sále už skoro popoludní, aby som si pozrel aj celú generálku. Celkom som uvítal, že v programe vystúpi aj Kontrafakt. Aspoň narobia trochu vzruchu, hovoril som si. Odskúšali pesničku "Piču o mne víš" tak, ako som ju poznal z ich albumu a odišli z pódia. Potom mi stage manager pošepol, že vystúpia až ku koncu, keďže si preberú jednu z hlavných cien. Na pódiu začala medzitým skúšať speváčka Emily, takže som si chytro v záujme zachovania duševného zdravia, odbehol vypiť kofolu do baru. Okolo siedmej už bola sála naplnená ľuďmi. Sponzori, výhercovia súťaží, médiá. Nemálo dospelých ľudí, pre viacerých bolo prestížnou záležitosťou sedieť na udeľovaní takýchto cien. A boli na to aj patrične pyšní. Až do momentu... až do momentu, kedy sa pred nich postavila trojica raperov z Kontrafaktu. Spustili pesničku "Piču o mne víš", ale v takom prevedení, že ju ani sami nespoznali. Samé: kokot, piča, jebať, kurva atď... Z pôžitkom chrlili vulgarizmy najmä na dospelých a slušne oblečených ľudí. V očiach im bolo vidno spokojnosť a zadosťučinenie.


Keď bolo po paráde, išiel som sa aj s kolegom fotografom (Dušanom Kittlerom) najesť na recepciu. Pre novinárov je často recepcia základným zdrojom obživy... ;o) Na moje vlastné prekvapenie som pri švédskych stoloch stretol Rytmusa. Ten istý tvrdý raper, ktorý pred chvíľou nadával na celú spoločnosť, teraz stál pri stole a tlačil do hlavy lososové sendviče. Počkal som, kým dožuje a pristúpil k nemu s diktafónom a otázkou: "Čau! Ja som Tomáš Holetz z časopisu LIVE! Môžem ťa poprosiť o rozhovor?" Obyčajná fráza, akú zo seba chrlím niekoľko krát denne. "To si ty z toho lajfu?," reagoval Rytmus. "Si ešte nedostal na piču? To čo si o nás popísal," pokračoval už trochu podráždene. "Ak máš na mysli tú recenziu, napísal som len to, čo si o vašej hudbe myslím. Podľa mňa ste obyčajní pozéri," vytlačil som zo seba priškrteným hrdlom. Fotograf spozornel, zapol fotoaparát, prst pritlačil na spúšť a čakal, kedy ma Rytmus udrie. "Gdo ti je pozér? Čo ty vieš o hip - hope? Čo? Načo o tom píšeš, ked o tom piču víš," triumfoval raper z Piešťan. "Len som napísal svoj názor, o tom je predsa recenzia," reagoval som na vlastné prekvapenie pokojne. Potom to už išlo rýchlo:

Rytmus: Víš čo ti povím? Nám na koncertoch patnást tisíc ludí kývalo hlavami! To tebe nebude nikdy!
Ja: To je možné. Ale moje články číta aj dvestotisíc ľudí a nejdem sa zo seba posrať.
Rytmus: Čo mi to tu hovoríš? Si obyčajné hovno, víš?
Ja: Dobre, ale aspoň nie som pozér, ktorý nadáva na všetkých a potom s nimi za jedným stolom žerie chlebíčky.
Rytmus: Ja že som pozér? Keby tu nigdo nebol, rozjebem ti hubu, že ťa mater nespozná...
Ja: Vážne? Keby si nebol pozér, rozbiješ mi hubu aj pred ľuďmi...

Po tejto hláške som vážne čakal úder, ale žiadny neprišiel. Rytmus sa otočil a zmizol v dave. Rozklepaný som sa otočil na fotografa, ktorý stále čakal pripravený, keby sa niečo zomlelo. Nič sa nestalo. Zatiaľ. Moja story mala prirodzene aj ďalšie pokračovanie. Od oného extempore na Music box Awards som stretol Rytmusa niekoľko krát. Väčšinou sme sa jeden druhému vyhýbali, koniec koncov- baviť by sme sa aj tak veľmi nemali o čom. Až prišiel festival Hodokvas. V ten večer, keď mal na CS hip - hop Parku vystúpiť Kontrafakt, som s priateľmi posedával vo VIP - stane. Trio z Kontrafaktu sa tu (na rozdiel od Veca, ktorý tu dlhšie degustoval produkty výborného českého liehovaru) veľmi nezdržalo. Iba čo ma Rytmus uvidel sedieť za stolom s Horkýže Slíže. Len sprostredkovane sa mi dostalo do uší, čo urobil Rytmus pred začiatkom ich vystúpenia. "Haló? Je tu novinár Holetz? Odkážte mu, že som pojebal jeho otykovanú mater!" Vďaka tejto vete, ktorú mi nezávisle na sebe reprodukovali priatelia a známi, som sa stal asi najčastejšie spomínaným žurnalistom tohtoročného Hodokvasu. Keď som po koncerte prišiel za Rytmusom, že či by si to radšej so mnou nevydiskutoval v normálnom rozhovore ako novinár - muzikant, poslal ma do ... Čo iné som vlastne mohol čakať?
Nie, môj hnus ku Kontrafaktu nie je spôsobený mojím nezáujmom o tento hudobný štýl. Rešpektujem Čistýchova, Vec je úžasný chlapík, mám rád aj Zverinu, milujem Tinu a Mec Vrabca tiež beriem za to, aký je. Ale Rytmus z Kontrafaktu pre mňa zostane úbohým pozérom. A chudákom. S hudbou, ktorú robí, to pritom nemá nič spoločné.

 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement